„Nebol to náš nápad,“ priznal pre britský Daily Telegraph Wang Meng-šu, vysokopostavený poradca v projekte čínskych železníc. „Prišli s tým iné štáty, najmä India. Tieto krajiny ešte nedokážu postaviť vysokorýchlostnú železnicu a tak dúfali, že využijú naše skúsenosti a technológie.“
Nápad sa však v Číne ujal a Peking na začiatok plánuje tri trate. Prvá by viedla z čínskeho hlavného mesta cez Indiu a Pakistan do Londýna, čo je vzdušnou čiarou viac ako osemtisíc kilometrov. Neskôr by ju Čína možno predĺžila na druhej strane až do Singapuru.
Aj druhá by smerovala do Európy. Z Pekingu by však vyrážala na sever, cez Rusko až do Nemecka, kde by sa napojila na európsku sieť. Tretie chápadlo by spájalo Čínu so susedmi na juhu Ázie, trať by viedla do Vietnamu, Barmy, Thajska a Malajzie.
„Chceme, aby vlaky jazdili takmer tak rýchlo ako lietadlá,“ netají sa vysokými ambíciami Wang. „V najlepšom prípade budú všetky tri trate hotové v priebehu desaťročia,“ citoval cieľavedomé plány Daily Telegraph. Čína už údajne rokuje so sedemnástimi krajinami o výstavbe železničných tratí či napojení na existujúce vysokorýchlostné siete.
Peking dúfa, že si týmto spôsobom otvorí ďalšie okno do sveta a bude môcť efektívnejšie vyvážať svoj tovar.
Čína už vysokorýchlostné trate buduje aj doma. Medzi mestami Kanton a Wu-chan od konca minulého roka premáva Expres harmónie, ktorý sa pohybuje až 350-kilometrovou rýchlosťou.
Projekt výstavby vysokorýchlostných tratí do cudziny môže zbrzdiť fakt, že susedia Číny používajú na železniciach iný rozchod koľajníc – kým Rusko má širokorozchodné železnice, juhoázijské dráhy majú užší rozchod ako Čína – v ktorej je vzdialenosť medzi koľajnicami štandardná, rovnaká ako v Európe.